Keď som o tejto lokalite počúval z rozprávania môjho priateľa… o asi 100 ročných bukoch, vysokých iba 2 – 3 m, o tom ako sneh a ľad ešte dlho na jar a niekedy aj v lete ohýnajú konáre, ba niekedy ich aj vylomia z kmena. O hrabanke tak čiernej a stále tak vlhkej, že korene vyrastajú aj z kmeňa a konárov… nazval som túto lokalitu Zázračná lúka, keďže som nepoznal jej geografický názov.
Až som nakoniec túto zázračnú lúku videl aj naživo a bol som poctený nájsť si nejaký ten buk…
Naobzeral som sa tých staručkých obrých trpalíkov dosť, až kým Zázračná lúka nevydala buk aj pre mna :) … a nie jeden
Na fotenie som si spomenul až keď väčšina konárov bola už dole…
Pri ďalšom som si už spomenul že by sa mohlo aj fotiť…
… no z vnútra som už mal orezané konáre :)
Pri krásnom vetvení bolo z čoho vyberať.
Jediný nedostatok je chýbajúci koreňový nábeh z pravej strany, tam som namiesto koreňov natrafil na veľkú skalu :(
Starší článok » « Novší článok